Petícia

Otázka smeruje k zachovaniu pôvodnej právnej úpravy v zákone o minimálnej mzde, podľa ktorého sa suma minimálnej mzdy určila, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodli na jej výške, ako 60 % priemernej mzdy, pričom sa používala priemerná mzda spred dvoch rokov ako jediný dostupný štatistický ukazovateľ.

Príklad: Ak by sa v roku 2020 sociálni partneri nedohodli na výške minimálnej mzdy na rok 2021, určila by sa automaticky ako 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2019. Priemerná mzda v roku 2019 bola 1 092 €, preto minimálna mzda na rok 2021 by v zmysle zákona bola 656 €.

Po prijatí novely zákona o minimálnej mzde v roku 2020 došlo k úprave, ktorá zmenila hodnotu percenta, ktoré určuje výšku minimálnej mzdy, pokiaľ nedôjde k dohode sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy. Toto percento sa znížilo zo 60 % na 57 % priemernej mzdy.

Otázka smeruje k zachovaniu pôvodnej právnej úpravy v Zákonníku práce, ktorý určuje výšku príplatkov za práce v neštandardných pracovných dobách. Doterajšia právna úprava umožňovala, že sa každoročne valorizovala (zvyšovala) výška hodinového príplatku, keďže bol naviazaný percentom na výšku minimálnej mzdy. Pokiaľ minimálne mzda vzrástla, vzrástol aj príplatok.

Nová právna úprava stanovuje výšku týchto príplatkov pevnou sumou. Určená suma síce rešpektuje a kopíruje nárast minimálnej mzdy pre rok 2021, ale suma príplatku sa od roku 2021 určuje v zákone pevnou sumou v eurách. Pokiaľ nedôjde k zmene zákona v priebehu roka 2021, zostanú jednotlivé príplatky na určenej hodnote, a teda v nasledujúcom roku (2022) zostanú zamrazené na úrovni roku 2021. Takto zamrazené pevnou sumou zostanú až do zmeny zákona a tým nedôjde k žiadnej valorizácií v priebehu nasledujúcich rokov.

Otázka smeruje k zachovaniu pôvodnej právnej úpravy v Zákonníku práce, ktorý určuje stupne náročnosti práce a prisudzuje im určitú hodnotu, teda minimálny mzdový nárok. Zamestnanci sú zaradení do jednotlivých stupňov 1. – 6. podľa charakteru práce, ktorú vykonávajú, od najjednoduchších prác až po najnáročnejšie. Zákonník práce priznáva každému stupňu koeficient, teda násobok zákonnej minimálnej mzdy. 1. stupeň náročnosti práce ma prisúdený koeficient 1, teda takáto práca musí byť zaplatená aspoň na úrovni 1-násobku minimálnej mzdy (v súčasnosti 580 €). 2. stupeň náročnosti práce ma prisúdený koeficient 1,2, teda takáto práca musí byť zaplatená aspoň na úrovni 1,2-násobku minimálnej mzdy (v súčasnosti 580 € x 1,2 = 696 €). Takto sa postupuje až po 6. stupeň, ktorý dosahuje 2-násobok minimálnej mzdy (v súčasnosti 580 € x 2 = 1 160 €). Každý stupeň náročnosti má mzdu o 20 % vyššiu ako predchádzajúci stupeň, aby bola zaručená spravodlivosť a ohodnotená náročnosť práce. Zvýšením minimálnej mzdy sa automaticky valorizujú minimálne mzdové nároky pre jednotlivé stupne náročnosti.

Nová právna úprava mení tieto „rozostupy“ a zmenšuje rozdiel medzi jednotlivými stupňami náročnosti práce, a to tak, že vychádza z vyčíslených minimálnych mzdových nárokov pre rok 2020 pri minimálnej mzde 580 € a každý stupeň náročnosti práce zvýši nie o násobok, ale o pevnú sumu, ktorá je rozdielom minimálnych miezd (predchádzajúcej a nasledujúcej). Rozdiel medzi minimálnou mzdou v roku 2020 na úrovni 580 € a navrhovanou na rok 2021 na úrovni 623 € je 43 €. Každý minimálny mzdový nárok určený podľa minimálnej mzdy 580 € sa v roku 2021 zvýši rovnakou sumou + 43 €.

Príklad:

1. stupeň = 580 €
2. stupeň = 580 €* 1,2 = 696 € =˃ zvýšenie medzi 1. a 2. stupňom je 20 %
3. stupeň = 580 € * 1,4 = 812 € =˃ zvýšenie medzi 1. a 3. stupňom je 40 %,

medzi 2. a 3. stupňom je 16,67 %

Po novom:

1. stupeň = 623 €
2. stupeň = 739 € (696 € + rozdiel MM 43 €) =˃ zvýšenie medzi 1. a 2. stupňom je 18,62 %
3. stupeň = 855 € (812 € + rozdiel MM 43 €) =˃ zvýšenie medzi 1. a 3. stupňom je 37,24 %,

medzi 2. a 3. stupňom je 15,7  %

V prípade zákona o tripartite sa novelou navrhuje, aby členmi tripartity mohli byť ako zástupcovia zamestnancov aj odborové zväzy, ktoré združujú menej ako 100 tis. členov/odborárov. Členmi tripartity by sa preto teoreticky mohli stať aj rôzne nereprezentatívne združenia. Predmetnú novelu vnímame ako účelovú s cieľom oslabiť postavenie KOZ SR ako najreprezentatívnejšieho zástupcu zamestnancov.

Podľa súčasného právneho stavu daného zákonom č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) zástupcami zamestnancov na účely zákona sú reprezentatívne združenia odborových zväzov. Reprezentatívne združenie odborových zväzov je združenie odborových zväzov, ktoré združuje zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu z viacerých odvetví hospodárstva s najmenej 100 000 zamestnancami, ktorí sú členmi odborov.

Pri odborových organizáciách žiadame zachovanie súčasného právneho stavu. Predmetná novela Zákonníka práce v §230 stanovuje požiadavku na pôsobenie odborovej organizácie, aby všetci členovia odborového orgánu boli súčasne v pracovnom pomere k zamestnávateľovi, u ktorého daná odborová organizácia pôsobí. Súčasná právna úprava §230 nestanovuje ako podmienku pôsobenia odborovej organizácie, aby bol člen odborového orgánu zároveň zamestnancom daného zamestnávateľa.