Prečo sa stať členom odborov?
8 hlavných dôvodov, prečo by sa mali zamestnanci združovať a organizovať v odboroch
Odborové hnutie má svoje začiatky v rannom kapitalizme 19. storočia. Vtedajší robotníci zistili, že v jednote je sila a že za slušné pracovné podmienky a spravodlivú mzdu treba bojovať. Je historicky preukázané, že ožobračovanie pracovnej sily viedlo, a vedie aj dnes k sociálnym konfliktom, ktoré nahrávajú tým politickým silám alebo jednotlivcom, ktorí bažia po nastolení totalitného režimu, usilujú o zvrhnutie demokratických inštitúcií a orientujú sa na vznik vojnových konfliktov.
Je zrejmé, že jednotlivec ako zamestnanec obyčajne vo vzťahu k zamestnávateľovi nič nezmôže. Členstvo v organizovanom kolektíve mu zabezpečuje ochranu jeho práv a umožňuje mu radiť sa a konzultovať v prípade problémov. Odborová organizácia je jediná oficiálna inštitúcia oprávnená uzatvárať so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, v ktorej sa upravujú pracovné podmienky a zamestnanecké benefity výhodnejšie, ako ich stanovuje zákon.
Odborová organizácia pôsobiaca u zamestnávateľa je zástupcom všetkých zamestnancov a v ich mene vedie kolektívne vyjednávanie. Avšak iba svojim členom odborová organizácia poskytuje nadštandardný servis v podobe napríklad bezplatného právneho poradenstva, bezplatného právneho zastupovania v súdnych sporoch so zamestnávateľom, alebo sociálnej výpomoci v ťaživých životných situáciách. Svojim členstvom v odborovej organizácii zamestnanci vyjadrujú odborom podporu v ich činnosti a umocňujú odborovej organizácii jej pozíciu vo vyjednávaní so zamestnávateľom.
Zákonník práce a ďalšie právne predpisy dávajú odborovým organizáciám viacero oprávnení voči zamestnávateľovi v pracovnoprávnych vzťahoch, vďaka ktorým môžu efektívne obhajovať práva zamestnancov. Ide najmä o oprávnenia v oblasti práva na informácie a prerokovanie, spolurozhodovania či kontroly nad dodržiavaním BOZP či pracovnoprávnych predpisov.
V súčasnej globalizovanej spoločnosti je trendom neopodstatnené znižovanie sociálnej ochrany a zhoršovanie pracovných podmienok zamestnancov na úkor kapitálu. Silnejú tlaky na väčšiu flexibilitu pracovnej sily a zavádzanie nových flexibilných foriem práce. Odbory sa usilujú negatívnym dopadom takýchto zmien predísť, alebo ich aspoň čo najviac zmierniť.
Konfederácia odborových zväzov SR je najpočetnejšou odborovou centrálou na Slovensku, v rámci ktorej pôsobí 25 odborových zväzov a ktorej členom je aj Integrovaný odborový zväz. Tieto zväzy vytvárajú odborové organizácie, ktoré pôsobia pri jednotlivých zamestnávateľoch ako základné organizácie konkrétnych odborových zväzov, ale aj na regionálnej úrovni.
Cieľom základných organizácií je predovšetkým uzatvárať so zamestnávateľmi kolektívne zmluvy, ktoré upravujú pracovné a mzdové podmienky všetkých zamestnancov lepšie, ako ich stanovuje samotný Zákonník práce. Kolektívne zmluvy nie sú iba významným nástrojom na úpravu pracovných a mzdových podmienok, ale na druhú stranu zaručujú zamestnávateľovi počas ich platnosti sociálny zmier, to znamená, že keď je kolektívna zmluva uzatvorená, nemôžu zamestnanci štrajkovať a takto ochromovať činnosť zamestnávateľa.
Sociálny dialóg na všetkých úrovniach slúži na to, aby partneri spolu rokovali a hľadali riešenia cestou kompromisov, pretože zamestnanec a zamestnávateľ sú na sebe závislí a jeden bez druhého nemôže existovať. Forma direktívneho riadenia, čoraz častejšie takými nadriadenými, ktorí sami v praxi neovládajú činnosť svojich podriadených, skôr či neskôr dostane zamestnávateľov do problémov.
